Usmernenie k práci nadčas

Východiská:

1. Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

2. Zákon č. 553/2003 Z.z., o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Nariadenie vlády SR č. 422/2009 Z.z. ktorým sa ustanovuje rozsah priamej vyučovacej činnosti a priamej výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov

4. Pracovný poriadok pre pedagogických zamestnacov a ostatných zamestnancov škôl a školských zariadení vydaný MŠ SR pod č.2010-8851/18548:1-141

5. Zákonník práce č.311/2001 Z.z. s následnými zmenami

6. Kolektívna zmluva vyššieho stupňa na rok 2010

7. Usmernenie MŠ SR k práci nadčas a k poskytovaniu náhradného voľna za prácu nadčas pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov škôl a školských zariadení zo dňa 29.12.2009
Práca nadčas

1. Prácou nadčas je práca vykonávaná zamestnancom školy na príkaz vedúceho zamestnanca alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúceho z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rozvrhu pracovných zmien, (§ 97 ods. 1 Zákonníka práce; Čl. 14 ods. 1 Pracovného poriadku). u pedagogických zamestnancov práca vykonávaná nad základný úväzok stanovený osobitným predpisom. U zamestnancov s kratším pracovným časom je prácou nadčas práca presahujúca určený týždenný pracovný čas. Týmto zamestnancom nemožno nariadiť prácu nadčas.

2. U pedagogických zamestnancov sa za jednu hodinu práce nadčas považuje vyučovacia hodina alebo hodina priamej výchovnej práce prevyšujúca rozsah vyučovacej činnosti alebo výchovnej činnosti stanovenej osobitným predpisom. Riaditeľ školy presne rozvrhne predovšetkým základný úväzok pedagogického zamestnanca a osobitne určí vyučovacie hodiny alebo hodiny výchovnej práce prevyšujúce tento základný úväzok, ktoré sa budú považovať za prácu nadčas.

3. Uložiť prácu nadčas môže zamestnávateľ len v súlade s § 97 a Zákonníka práce.

4. Práca nadčas nesmie presiahnuť u zamestnanca v priemere osem hodín týždenne v období najviac štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich, ak sa zamestnávateľ s príslušným odborovým orgánom nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 mesiacov po sebe nasledujúcich.

5. V kalendárnom roku možno nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín.

Z vážnych dôvodov môže zamestnávateľ dohodnúť so zamestnancom výkon práce nadčas nad túto hranicu najviac 250 hodín. Podľa KZ vyššieho stupňa a Zákonníka práce , pracovný čas zamestnanca je 37 a ½ hodiny týždenne. Zamestnanec, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má pracovný čas najviac 36 a 1/4 hodiny týždenne.

Rozsah, v ktorom PZ vykonáva priamu vyučovaciu činnosť a priamu výchovnú činnosť (ďalej len „základný úväzok“), upravuje nariadenie vlády č. 422/2009 Z. z., ktorým sa ustanovuje rozsah priamej vyučovacej činnosti a priamej výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov.

Podľa Čl. 13 pracovného poriadku je PZ povinný v pracovnom čase vykonávať priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť, určenú všeobecne záväzným právnym predpisom a vykonávať ostatné činnosti súvisiace s jeho priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou ustanovené v pracovnom poriadku.

Zákon 317/2009 Z.z., § 3 ods. (6),  Týždenný pracovný čas pedagogického zamestnanca tvorí čas, v ktorom pedagogický zamestnanec vykonáva priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť, a čas, v ktorom pedagogickýzamestnanec vykonáva ostatné činnosti súvisiace s jeho priamou výchovno-vzdelávacoučinnosťou. Riaditeľ môže povoliť pedagogickému zamestnancovi vykonávanie ostatných činností súvisiacich s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou a ďalším vzdelávaním aj mimo pracoviska za podmienok ustanovených v pracovnom poriadku školy alebo školského zariadenia.

Zákon 317/2009 Z.z., § 3 ods5, hodina priamej výchovno-vzdelávacej činnosti prevyšujúca základný úväzok pedagogického zamestnanca sa považuje za jednu hodinu práce nadčas.

Podľa Čl. 13 ods. 10 Pracovného poriadku sa v základných školách a školských zariadeniach za výkon priamej výchovnej alebo vyučovacej činnosti PZ považuje aj

a) sprevádzanie žiaka na lekárske ošetrenie pri nevoľnosti alebo úraze, ak nie je možné zastihnúť rodiča alebo zákonného zástupcu žiaka a daná situácia si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc a PZ mal rozvrhom určenú priamu vyučovaciu alebo výchovnú činnosť,

b) priama vyučovacia alebo výchovná činnosť určená rozvrhom hodín nevykonaná z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa alebo z dôvodu dôležitej osobnej prekážky v práci zamestnanca (§ 141 Zákonníka práce).

Podľa Čl. 14 ods. 10 -14 Pracovného poriadku

Pedagogickým zamestnancom škôl a školských zariadení sa poskytuje náhradné voľno nasledovným spôsobom. V období, keď si PZ bude čerpať náhradné voľno, sa jeho základný úväzok stanovený osobitným predpisom znižuje o počet hodín rovnajúci sa hodinám nadčasovej práce, za ktorú si toto voľno čerpá (usmernenie MŠ SR zo dňa 29.12.2009 k práci nadčas a poskytovaniu náhradného voľna za prácu nadčas zamestnancom škôl a školských zariadení zverejnené na www.minedu.sk ). Takýmto spôsobom sa PZ poskytuje náhradné voľno aj v čase vedľajších prázdnin a letných prázdnin, vychádzajúc pritom z rozvrhu hodín PZ (rozvrhnutia základného úväzku) stanoveného na príslušný polrok školského roka, resp. na príslušný školský rok.

Náhradné voľno za prácu nadčas si môžu zamestnanci uplatniť najmä v čase školských prázdnin, pokiaľ im  bezprostredne nadriadený zamestnanec neumožní čerpanie náhradného voľna v inom termíne

V Čl. 12. ods. 10 Pracovného poriadku pre pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov škôl a školských zariadení a § 90 ods. 4 Zákonníka práce sa uvádza, že začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov a oznámi to písomne na mieste u zamestnávateľa, ktoré je zamestnancovi prístupné, tzn., že povinnosť určiť začiatok a koniec pracovného času je v kompetencii zamestnávateľa.

Evidencia pracovného času

Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce zamestnanca, aktívnej časti a neaktívnej časti a pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť (§ 99 Zákonníka práce a ČL.14 ods. 15 Pracovného poriadku pre ped….). Túto evidenciu vedie vhodným a kontrolovateľným spôsobom.

Upozornenie:

Pokiaľ zamestnávateľ rozvrhne pracovný čas na prácu v škole a prípravu doma( § 3 ods. 6 zákona č. 317/2009 Z.z.), na zamestnanca i doma sa vzťahujú všetky zásady BOZP.To isté by platilo v prípade, že riaditeľ, mimo prevádzky zariadenia, určí zamestnancovi prácu na doma.V čase zimných, jarných a ďalších prázdnin alebo v čase, keď sa v škole z mimoriadnych dôvodov nevyučuje, riaditeľ školy je povinný prideľovať učiteľom a ostatným pracovníkom náhradné práce súvisiace s ich pracovnou zmluvou, pokiaľ z vážnych dôvodov nečerpajú dovolenku, alebo náhradné voľno.Vedúci zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom, má funkčný plat určený s prihliadnutím na prácu nadčas. Ostatným vedúcim zamestnancom, t. j. riaditeľovi školy alebo školského zariadenia bez právnej subjektivity, zástupcom riaditeľa školy alebo školského zariadenia príplatok za prácu nadčas už patrí.

Evidencia práce nadčas

Základným prvkom, ktorý treba v systéme využívania práce nadčas pri zabezpečovaní výchovno-vzdelávacej práce osobitne zdôrazniť je sústavná, prehľadná a presná evidencia počtu nadčasových hodín odpracovaných jednotlivými pedagogickými zamestnancami.

Forma evidencie nie je predpísaná žiadnym všeobecne záväzným nariadením, musí byť však vedená tak, aby jednoznačne dokumentovala a preukazovala charakter „ nadčasovej práce“ a fakt, že táto práca bola skutočne „ vykonaná“.

Personálne zabezpečenie evidencie ( sledovania ) nadčasovej práce je v kompetencii riaditeľa školy ( školského zariadenia ). Ten, pokiaľ túto prácu nevykonáva sám, poverí jej výkonom kompetentného zamestnanca ( svojho zástupcu alebo zodpovedného zamestnanca ekonomického úseku ). Toto poverenie by malo byť upravené vo vnútorných predpisoch školy ( pracovný poriadok, resp. organizačný poriadok ).

Zodpovednosť za oprávnenosť vyplácania práce nadčas nesie riaditeľ, ktorý svojim podpisom vyjadruje súhlas ( a tým dáva súčasne príkaz ) na výplatu z prostriedkov štátneho rozpočtu. Za prácu nadčas sa nepovažuje práca, ktorú zamestnávateľ nenariadil ani ju neschválil.

Evidencia práce nadčas by mala vychádzať z týchto dokumentov:

1. pri práci nadčas vyplývajúcej z výuky nad základný úväzok, keď je táto zahrnutá do rozvrhu hodín je základný dokument: – rozvrh hodín, rozpis rozvrhu, v ktorom musí byť osobitne vyznačený základný úväzok a osobitne práca nadčas ( deň, vyučovacia hodina, trieda, prípadne predmet ). Rozpis sa spracúva individuálne pre každého učiteľa ( vychovávateľa ) na osobitnom príkaze. Kontrolný dokument potvrdzujúci skutočné odpracovanie práce nadčas je triedna kniha.

2. pri poverení pedagóga zastupovaním iného pedagóga ( suplovanie ) je základný ( príkazový ) dokument oznámenie na tabuli oznamov v zborovni, resp. inou formou, ktorá je uvedená vo vnútorných dokumentoch školy ( školského zariadenia ). Zamestnanec zodpovedný za sledovanie práce nadčas musí mať tieto príkazy na suplovanie založené a musia byť k dispozícii pri kontrole. Kontrolný dokument potvrdzujúci skutočné odpracovanie práce nadčas je triedna kniha.

3. pri účasti pedagóga na výchovno-vzdelávacích akciách organizovaných školou ( školským zariadením ), napr. škola v prírode, lyžiarsky výcvik, školský výlet, exkurzia a pod. sú základné  dokumenty:

a) zaradenie výchovno-vzdelávacej akcie do plánu školy,

b) plán výchovno-vzdelávacej akcie, ktorý vypracuje poverený pedagogický vedúci a po prerokovaní so zainteresovanými pedagogickými zamestnancami je predložený na schválenie riaditeľovi školy ( školského zariadenia ),

c) cestovný príkaz, ktorým organizácia vysiela zamestnanca na pracovnú cestu.

Kontrolný dokument potvrdzujúci skutočne odpracovanie práce nadčas je zhodnotenie plnenia plánu výchovno-vzdelávacej činnosti spracované „ pedagogickým vedúcim,  ktoré by malo obsahovať prehľad skutočne odpracovaných hodín, z toho v rámci nadčasovej práce ( so špecifikáciou na prácu nadčas v pracovný deň a prácu nadčas vo sviatok ). Súčasne sa odporúča, aby sa aj tieto odpracované hodiny evidovali v triednej knihe ( vzadu, na osobitnej strane ( stranách ) triednej knihy vymedzených na záznamy o inej výchovno-vzdelávacej činnosti).

Takto zhrnuté údaje sa koncom každého mesiaca sumarizujú vo forme výkazu o nadčasovej práci každého pedagogického zamestnanca osobitne.

Využívanie práce nadčas vyžaduje okrem presného sledovania a vykazovania nadčasovej práce i systémový prístup k organizácii práce v škole ( školskom zariadení ). Táto úloha je osobitne dôležitá najmä so zreteľom na očakávaný predpoklad, že zamestnávateľ bude smerovať čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas najmä na obdobie školských prázdnin. Osobitne preto chceme upozorniť na vzťah určovania času pre náhradné voľno za prácu nadčas k plánu dovoleniek. Aby individuálna dohoda zamestnanca a zamestnávateľa o čerpaní náhradného voľna bola skutočne účinná treba, aby zo strany zamestnávateľa boli navrhnuté reálne termíny na čerpanie náhradného voľna pričom sa zamestnancovi musí vytvoriť priestor predovšetkým na čerpanie zákonom určenej dovolenky. Plán dovoleniek, ktorý spracúva riaditeľ školy ( školského zariadenia ) a ktorý by mal byť prerokovaný s odborovou organizáciou, by teda mal jasne a jednoznačne určovať priestor, kedy si zamestnanec môže čerpať riadnu dovolenku a kedy je čas vymedzený na čerpanie náhradného voľna. Ťažisko čerpania náhradného voľna za prácu nadčas bude smerovať na obdobie jesenných, vianočných, polročných, jarných a veľkonočných  prázdnin, prípadne hlavných prázdnin. I v tejto súvislosti treba akcentovať možnosť individuálnej dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom vo veci určenia termínu na čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas ( t. z. aj v iných termínoch .)

Mzda za prácu nadčas

Podľa § 19 zákona č. 553/2003 Z.z., o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za hodinu práce nadčas patrí zamestnancovi hodinová sadzba jeho funkčného platu zvýšená o 30%,a ak ide o deň nepretržitého odpočinku v týždni, zvýšená o 60% hodinovej sadzby funkčného platu.

Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, patrí mu príslušná časť funkčného platu a za každú hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna; zvýšenie podľa prvej vety zamestnancovi nepatrí.

Ak zamestnanec prácu nadčas vykonáva v noci, v sobotu, v nedeľu alebo vo sviatok, patria mu aj príplatku podľa § 16 až 18 zákona č. 553/2003 Z.z., o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tieto príplatky mu patria aj vtedy, ak sa mu za prácu nadčas poskytlo náhradné voľno.

K citovanému zneniu zákona uvádzame:

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi za hodinu práce nadčas buď plat + 30% hodinovej sadzby funkčného platu alebo zamestnávateľ poskytne zamestnancovi náhradné voľno za prácu nadčas namiesto zvýšenia platu a plat, ktorý by zamestnancovi prislúchal za odpracovaný čas v čase čerpania náhradného voľna.

Za jednu hodinu práce nadčas prináleží zamestnancovi jedna hodina náhradného voľna.

V období, keď si pedagogický zamestnanec bude čerpať náhradné voľno sa jeho základný úväzok stanovený §§ 2, 3 a 5 uvedeného nariadenia vlády znižuje o počet hodín rovnajúci sa hodinám nadčasovej práce, za ktorú si toto voľno čerpá.

V nadväznosti na uvedené je potrebné, aby riaditeľ školy pri príprave rozvrhu hodín alebo riaditeľ školského zariadenia presne rozvrhol predovšetkým základný úväzok pedagogického zamestnanca a osobitne určil hodiny vyučovacej činnosti a hodiny výchovnej činnosti prevyšujúce tento základný úväzok, ktoré sa budú považovať za prácu nadčas.

Študijné voľno

Prináleží zamestnancovi v tom prípade, pokiaľ uzatvoril so zamestnávateľom dohodu v zmysle § 155 Zákonníka práce, resp. § 140 ZP.

Zamestnanci sa zúčastňujú vzdelávaní v súlade s §153 a §154 ods. 3 Zákonníka práce.

Exkurzie, výlety, výcviky, školy v prírode…

V prípade dozoru nad deťmi v noci v škole v prírode alebo na školskom výlete… nejde o prácu nadčas, ale o pracovnú pohotovosť. Za každú takúto hodinu má zamestnanec podľa zákona nárok na peňažnú náhradu podľa § 96 Zákonníka práce. Podrobnosti upravuje § 21 zákona č. 553/2003 Z.z., o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

Riaditeľ sa riadi platnou leg. a vypracúva pracovné náplne, časový harmonogram služieb….

( V zmysle Vyhlášky MŠ SR č.305 z 23.júla 2008 § 5 ods. 8 a 10)

Modelové situácie k práci nadčas (Usmernenie MŠ SR)

Model č. 1.

Učiteľ si chce čerpať v týždni jeden deň náhradného voľna. K jeho poskytnutiu potrebuje mať toľko hodín práce nadčas, koľko hodín základného úväzku má podľa rozvrhu hodín odučiť tento deň.

Príklad 1:

Učiteľovi vzniklo osem hodín práce nadčas a v piatok si chce čerpať náhradné voľno. Jeho základný úväzok je v piatok tri hodiny. Teda v tento deň učiteľ neodučí žiadnu vyučovaciu hodinu, vyčerpá si tri hodiny náhradného voľna a zostáva mu päť hodín práce nadčas.

Príklad 2:

Učiteľ si chce v pondelok čerpať náhradné voľno. V tento deň má podľa rozvrhu hodín odučiť 6 vyučovacích hodín, z toho sú 4 hodiny základného úväzku a dve hodiny sú určené ako nadčasové. Na poskytnutie náhradného voľna je potrebné, aby mal 4 hodiny práce nadčas. Dve hodiny, ktoré neodpracoval, sa nebudú považovať za prácu nadčas.

Model č. 2.

Ak si pedagogický zamestnanec chce čerpať týždeň náhradného voľna, potrebuje toľko hodín práce nadčas, ako má nariadením vlády stanovený základný úväzok- napr. učiteľ strednej školy 22 hodín, vychovávateľ školského klubu detí 27 hodín, vychovávateľ školského internátu, centra voľného času 30 hodín, učiteľ materskej školy 28 hodín, majster odbornej výchovy v odbornom učilišti a v špeciálnej strednej škole v rozpätí od 21 do 24 hodín v závislosti od určenia základného úväzku riaditeľom školy v rámci uvedeného rozpätia, majster odbornej výchovy v strednej odbornej škole, v stredisku praktického vyučovania a v stredisku odbornej praxe v rozpätí od 24 do 35 hodín v závislosti od určenia základného úväzku riaditeľom školy v rámci uvedeného rozpätia.

Model č. 3

Príklad č. 1

Učiteľ strednej školy má podľa rozvrhu hodín stanovený týždenný úväzok 25 hodín, z toho je 22 hodín základného úväzku a 2 hodiny práce nadčas v triede I. B, II. C a 1 hodina v III. A, ktoré má podľa rozvrhu hodín odučiť v stredu. Trieda III. A, v ktorej si plní základný úväzok v pondelok až v stredu v rozsahu 5 hodín, je v pondelok až v stredu na školskom výlete.

Príklad č. 2

Učiteľ 5 hodín základného úväzku v III. A neodučí z dôvodu prekážky v práci na strane zamestnávateľa. Tieto hodiny sa mu však do plnenia základného úväzku započítavajú. Dve nadčasové hodiny stanovené v na stredu v triedach I. B a II. C sú prácou nadčas aj napriek tomu, že učiteľ fyzicky neodučil hodiny základného úväzku v III. A. Nadčasová hodina v triede III. A nie je prácou nadčas z dôvodu, že nebola odučená aj napriek tomu, že bola v rozvrhu hodín stanovená ako práca nadčas.

Príklad č. 3

Učiteľ má v stredu základný úväzok určený na tri hodiny a 5. a 6. hodinu má rozvrhom hodín určenú ako prácu nadčas. V tento deň však ide so žiakmi na výchovný koncert, t. j. neodučí svoj základný úväzok – tri vyučovacie hodiny. So žiakmi sa do školy vráti na 5. vyučovaciu hodinu. Tzn., že odučí rozvrhom hodín stanovenú 5. a 6. vyučovaciu hodinu určenú ako prácu nadčas. Preto mu v tento deň vzniknú dve hodiny práce nadčas.

Príklad č. 4

Učiteľ má v stredu základný úväzok určený na tri hodiny a 5. a 6. hodinu má rozvrhom hodín určenú ako prácu nadčas. V tento deň však ide k lekárovi. Odučí svoj základný úväzok – tri vyučovacie hodiny. Cez 5. vyučovaciu hodinu a 6. vyučovaciu hodinu ide k lekárovi, tzn., že neodučí rozvrhom hodín stanovenú 5. a 6. vyučovaciu hodinu určenú ako prácu nadčas. Preto mu v tento deň nevznikne práca nadčas.

Príklad č. 5

Učiteľ v utorok ide so žiakmi na exkurziu. V tento deň má stanovený základný úväzok na 4 hodiny, a to 1. až 4. hodinu a 6. vyučovaciu hodinu má rozvrhom hodín stanovenú ako 1 hodinu práce nadčas. Exkurzia je mimo sídla školy a trvá do 17,00 hod. V tomto prípade učiteľ neodučil žiadnu vyučovaciu hodinu, ale základný úväzok v rozsahu 4 hodiny sa mu započítava do plnenia základného úväzku a práca nadčas mu vznikne až nad Zákonníkom práce určený denný pracovný čas podľa rozvrhu zmien stanovených u zamestnávateľa.

Príklad č. 6

Učiteľ základnej školy ide na týždeň so žiakmi na lyžiarsky výcvik. Jeho základný úväzok je 23 hodín a 4 hodiny má rozvrhom hodín určené ako prácu nadčas, t. j. jeho priama vyučovacia činnosť je celkom 27 vyučovacích hodín týždenne. V tomto prípade mu práca nadčas vznikne až nad Zákonníkom práce určený týždenný pracovný čas z dôvodu, že nevykonáva priamu vyučovaciu alebo výchovnú činnosť. Nadčasová práca sa môže počítať dovtedy, pokiaľ vykonáva dozor nad žiakmi (do večierky). Po tejto dobe sa jedná o pracovnú pohotovosť, ktorá sa strieda medzi pedagogickými zamestnancami, ktorí sprevádzajú žiakov na lyžiarskom kurze ako dozor.

Tomu pedagogickému zamestnancovi, ktorý počas lyžiarskeho výcviku vykonáva priamu vyučovaciu činnosť, teda učí žiakov lyžovať, vznikne práca nadčas nad určený denný základný úväzok stanovený rozvrhom hodín alebo denným rozsahom priamej vyučovacej alebo výchovnej činnosti.

Dovolenka

1. V zmysle Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na príslušný kalendárny rok pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č.  553/2003 Z.z., o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, … dĺžka dovolenky učiteľov vrátane riaditeľov, ich zástupcov, učiteľov MŠ, asistentov učiteľa, vychovávateľov, majstrov… je deväť týždňov v kalendárnom roku.

2. Nástup na dovolenku na zotavenie určuje zamestnancom školy riaditeľ školy v súlade s plánom dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom príslušného odborového orgánu.

Pri určovaní plánu dovoleniek sa prihliada na potreby školy a oprávnené záujmy zamestnancov.

3. V pláne čerpania dovoleniek sa zabezpečí, aby pedagogickí zamestnanci školy čerpali prevažnú časť dovolenky v čase letných prázdnin.. Obdobný postup sa zabezpečí aj u riaditeľov a ich zástupcov, ktorých prítomnosť v škole v čase letných prázdnin sa vyžaduje len vo výnimočných prípadoch a v najnevyhnutnejšom rozsahu. Pedagogickým zamestnancom, ktorí v čase letných prázdnin zabezpečujú nevyhnutné potrebné práce, sa určuje čerpanie dovolenky v čase zimných alebo jarných prázdnin, prípadne v čase prerušenia prevádzky.

4. Riaditeľ školy môže pedagogickým zamestnancom v súlade s § 111 ods. 1 Zákonníka práce určiť čerpanie pomernej časti dovolenky už v čase letných prázdnin, aj keď nespĺňajú podmienky pre vznik nároku na dovolenku v zmysle § 113 Zákonníka práce.

5. V prípade, že zamestnanec nemôže čerpať dovolenku v čase prázdnin ani v zmysle § 113 ods. 1 Zákonníka práce, poverí ho riaditeľ školy výkonom prác súvisiacich s jeho pracovnou zmluvou apotrebamiškoly.

6. Zamestnanec je povinný včas oznámiť riaditeľovi školy skutočnosti, ktoré majú význam pre určenie nástupu dovolenky a včas navrhnúť termín nástupu dovolenky alebo jeho zmenu.

Deň nástupu dovolenky je riaditeľ školy povinný oznámiť zamestnancom bez zbytočného prieťahu po určení plánu dovoleniek aspoň 14 dní pred nástupom dovolenky. So súhlasom zamestnanca sa môže táto lehota výnimočne skrátiť.

7. Pred nástupom dovolenky je zamestnanec povinný vyplniť predpísané tlačivo o čerpaní dovolenky a dovolenku nastúpiť až po jej schválení riaditeľom školy

8. Zamestnávateľ je povinný nahradiť zamestnancovi náklady, ktoré mu bez jeho zavinenia vznikli preto, že zamestnávateľ mu zmenil čerpanie dovolenky alebo ho odvolal z dovolenky.

(Čl. 15 Pracovného poriadku…)

Najnovšie články
Voľné miesta a výberové konania